Po kom dedí dieťa krvnú skupinu?

Po kom inom, predsa po rodičoch :-). Najviac možností na výber má dieťa, ktorého rodičia majú krvnú skupinu A a B. Mamičky s negatívnym Rh faktorom sú počas gravidity viac pod kontrolou lekára.

cervena_krvinka.jpg Krvné elementy – čiže krvinky (biele, červené, krvné doštičky) majú na svojom povrchu zložité molekuly, tzv. antigény.  Na základe štruktúry jednotlivých antigénov rozoznávame jednotlivé krvné skupiny.

To, akú máme krvnú skupinu, je dané našimi rodičmi. Jeden gén krvnej skupiny dostaneme od otca a jeden gén od matky.

Ako dedíme krvné skupiny (v systéme krvných skupín AB0):

krvná skupina rodičov
možná krvná skupina dieťaťa
možná krvná skupina dieťaťa
možná krvná skupina dieťaťa
možná krvná skupina dieťaťa
0-00
-
-
-
A-0A
0
-
-
B-0
B
0
-
-
AB-0
A
B
-
-
A-A
A
0
-
-
B-B
B
0
-
-
A-B
A
B
AB
0
A-AB
A
B
AB
-
B-AB
A
B
AB
-
AB-AB
A
B
AB
-

V systéme krvného znaku tzv. Rh

Rh rodičov
Rh dieťaťa
Rh dieťaťa
+/-+
-
+/++
-
-/--


Otcova krv? Problém pre matku

tehotna_odber.jpg Keď sa krvinka dostane do cudzieho organizmu, jej jednotlivé antigény majú schopnosť (niektoré silnejšiu, niektoré slabšiu) vyvolať v tele tvorbu protilátky, ktorej cieľom je odstrániť túto cudziu krvinku.

Plod v tele matky má v sebe polovicu génov od svojej matky a polovicu od svojho otca. Táto druhá – otcovská polovica je pre matku vlastne cudzia. A tento cudzí materiál v tele matky môže niekedy vyvolať aj problém.

Plod v maternici má svoj vlastný krvný obeh, takže krvinky plodu neprichádzajú do priameho styku s krvinkami matky.

Aj pri normálnom fyziologickom pôrode, pri poruchách placenty (predčasné odlučovanie placenty v tehotenstve), pri kyretáži alebo potrate sa môže malé množstvo krvi plodu dostať do tela matky. Antigény na krvinkách plodu zdedené od otca, a teda pre matku cudzie, v tomto prípade vyvolajú  v tele matky tvorbu protilátok. Tieto protilátky sú schopné prejsť cez placentu do krvného obehu plodu a spôsobiť rozpad krviniek (hemolýzu krviniek plodu).

Dieťatko tak trpí málokrvnosťou a jeho prežitie závisí najmä od toho, koľko protilátok sa mu dostalo do obehu. Po narodení sa tak môže stretnúť so žltačkou, ktorá je pri hemolytickej chorobe oveľa intenzívnejšia a dlhšia ako bežná novorodenecká žltačka. V tých ťažších prípadoch môže dôjsť k poškodeniu mozgu dieťaťa.

Negatívne mamičky

dieta_novorodenec.jpg Najčastejším klinickým problémom je tzv. Rh inkompatibilita. Dochádza k nej vtedy, ak matka je Rh negatívna (t.j. na svojich erytrocytoch nemá Rh antigén) a dieťa je Rh pozitívne.

Priebeh prvého takéhoto tehotenstva je zväčša bezproblémový. Ak sa však dostane malé množstvo erytrocytov takéhoto plodu do tela matky (pri predčasnom odlučovaní placenty, pri kyretáži a potrate, ale aj napr. pri diagnostických výkonoch ako amniocentéza, kordocentéza, odber choriových klkov) vyvolá sa tvorba protilátok (matka vytvorí protilátku anti-D) a môže dôjsť k hemolýze – rozpadu erytrocytov u dieťaťa. Na vyvolanie tvorby protilátok stačí  0,1 ml erytrocytov plodu.

Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite.

Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky. Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva.

Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode. Táto látka v podstate vyčistí matkinu krv od D-antigénu z erytrocytov dieťaťa, ktoré zostali matke v krvnom obehu.

Nesúlad medzi matkou 0 a otcom A alebo B

V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nesúlad krvných skupín rodičov. Môže vzniknúť u matiek, ktoré majú krvnú skupinu 0 a ich plod nesie na svojich erytrocytoch antigény A alebo B. Tieto antigény sú však v počiatočných fázach slabo vyvinuté, a preto nemajú veľkú silu, aby podnietili tvorbu protilátok. 

Dobrá správa je, že každá tehotná žena by mala  absolvovať klinické vyšetrenie, či sa v jej tele nevytvorili protilátky už pred graviditou.