Hém a Bloody Mary

Pokúsime sa to vysvetliť v 5 bodoch:

1. Takmer polovicu objemu krvi tvoria červené krvinky, nazývané aj erytrocyty.

2. Jednu tretinu erytrocytu tvorí hemoglobín, ktorý mu dáva červenú farbu. To ale nie je všetko.

3. Aby sme pochopili, prečo sú tieto krvné bunky práve červené, musíme sa pozrieť až na molekulovú úroveň zloženia hemoglobínu. Ten sa skladá z takzvaného hému a bielkoviny (proteínu).  

4. Náš nový známy - hém - je celkom schopný a dokáže na seba naviazať železo. Na železo sa potom dokáže naviazať kyslík.

5. Práve chemická štruktúra hému – tzv. porfyrínové jadrá a špecifické väzby medzi nimi a prítomné železo spôsobujú, že táto chemická látka pohlcuje na seba červenú časť spektra svetla.

Áno, toto je celé tajomstvo, prečo je krv červená a prečo sa nápoj Bloody Mary mieša s paradajkovým džúsom.

Odtieň červenej sa potom mení podľa toho, či červené krvinky majú na sebe naviazaný kyslík. Ak majú, farba je svetločervená. Ak nemajú, je tmavočervená.

Prečo sú cievy modré?

Odpoveď znie, cievy, žily ani tepny okolo modrej ani nešli.

Boli takí, čo to zisťovali (nie na sebe) a zistili, že cievy sú telovej farby. Boli aj takí, ktorí zistili, prečo je to tak, a dospeli k záveru, že za to opäť môže svetlo. Keď prechádza pokožkou a podkožím, časť svetla je absorbovaná a časť sa odráža naspäť.

Vedci zistili, že cievy pod kožným povrchom odrážajú len malé množstvo červenej farby, ale veľké množstvo modrej farby.

Ak ste dočítali až sem, prečítajte si, ako vznikol pojem modrá krv a prečo.

Najčastejšie sa spomína v súvislosti so šľachticmi a šľachtičnými paniami, ktoré by dobový bulvár určite nenachytal opaľovať sa „hore bez“. Slnku sa, ak to len bolo možné, vyhýbali, netúžili po čokoládovej pleti. Tú mali poddaní, ktorí pracovali na ich panstve. Pointa je v tom, že žily a cievy sa na bielej pokožke zdajú modré.