Pred 100 rokmi na to prišli

Rok 1916, v Európe zúri 1. svetová vojna. Po prvý raz sú nasadené tanky a zatiaľ čo na starom kontinente horí peklo, na druhom konci Atlantiku sa schyľuje k zásadnému objavu. V Rockefellerovom inštitúte v New Yorku sa Francis Peyton Rous a J.R. Turner zaoberajú myšlienkou, ako nakladať s krvou tak, aby sa nezrazila.

shutterstock_284175068.jpg Presne pred 100 rokmi, objavili zmes citrátu a glukózy, ktorá umožnila dlhšie uchovať králičie červené krvinky, aby ich mohli ďalej testovať. To bol koniec prvým transfúziám, ktoré sa robili priamo „zo žily do žily“.

Treba pripomenúť, že už koncom 19. storočia sa v Londýne John Hicks pokúsil zabrániť zrazeniu krvi tak, že k nej pridal soli sodíka a fosfátu. Jeho pokusy neboli úspešné.

4 týždne v chladničke

Roztok, ktorý namiešali v New Yorku, dokázal zakonzervovať červené krvinky pri nízkej teplote, aká je napríklad v chladničke, až na 4 týždne. Citrát sa postaral o to, aby sa krv nezrazila, glukóza zase o to, aby ju bolo možné skladovať dlhšie obdobie. Navyše zistili, že takto uskladnenú krv je možné opäť použiť. 

Rous-Turnerov roztok zachránil mnohým život. Už len fakt, že krv bolo možné skladovať, znamenal, že sa  mohla odobrať viacerým darcom na jednom mieste a previesť tam, kde bola potrebná. Ako prvý to využil Rousov spolupracovník Oswald Robertson ešte počas vojny v prvej krvnej banke vo Francúzsku. V tom čase mohli krv skladovať 26 dní.

Ďalej to išlo pomaly

Ďalší rozvoj skladovania krvi bol veľmi pomalý, prispel hlavne technický pokrok:

  • 40-te roky - vynález tepelnej sterilizácie
  • 50-te roky - objavenie fosfátov
  • 60-te roky - vývoj plastových vakov
  • 70-te roky - použitie adenínu
  • 80-te roky - použitie prídavných roztokov
  • 90-te roky - leukoredukcia, teda znižovanie počtu leukocytov pri výrobe erytrocytových transfúzií.
Pomocou nových objavov sa podarilo predĺžiť skladovanie krvi na dnešných 42 dní.

Za posledných 20 rokov sa už žiadne prevratné zmeny v zložení antikoagulačných roztokov v transfúznych jednotkách neudiali. Rozvoj už nie je zameraný ani tak na predĺženie času skladovania, s výnimkou skúmaní pre vojenské účely, ako skôr na pochopenie zmien červených krviniek počas skladovania a možnosti ich ovplyvňovania tak, aby sa zvýšila ich kvalita.