DNA by ste v krvi nenašli

Chceli by ste sa na červenú krvinku niekedy pozrieť zblízka? Vedzte, že na to potrebujete poriadny mikroskop.

Zdravá krvinka má u človeka tvar disku s priemerom približne 7 tisícin milimetra a s hrúbkou dve tisíciny milimetra, teda dva mikrometre. Tento „disk“ je v strede preliačený a v najtenšom mieste dosahuje hrúbku len 0,8 mikrometra.

Žiadne jadro

93277869.jpg Zaujímavosťou je, že červené krvinky človeka a ostatných cicavcov na rozdiel od väčšiny stavovcov neobsahujú žiadne organely, žiadne jadro, teda žiaden genetický materiál ani DNA.

Aj veľkosť červených krviniek sa líši. Napríklad najväčšie má ťava - s priemerom 10 mikrometrov a najmenšie kabar pyžmový – s priemerom 2,5 mikrometra.

Tvar sa mení

Diskový tvar nemajú ľudské červený krvinky len tak náhodou. Optimalizuje tekutosť krvi a zabezpečuje efektívne prúdenie krvi vo veľkých cievach. Bunková membrána na povrchu krvinky je zase zaujímavá tým, že je schopná meniť svoj tvar. Deformuje sa hlavne pri prechode najmenšími cievkami – takzvanými kapilárami.

Na tvar krvinky vplýva napríklad koncentrácia minerálov, kovov a rôznych iných látok v jej vnútri. Krvinky sa takto zmenou svojho tvaru chránia pred rozpadom. Nepravidelný, akoby roztrhaný tvar býva pri ochoreniach pečene, pri poruchách metabolizmu tukov. Elipsovitý tvar môže byť ak chýba železo alebo aj u pacientov po chemoterapii.